Martina Filová
Zložiť zbrane
Nie je dňa, kedy by mi v hlave neznela tá melódia. Opakujúca sa melódia, ktorá sa mi zaryla do mysle, pod kožu, do života. Smutné tóny z môjho obľúbeného filmu, ktorý som videla už najmenej päť krát a vždy ho rovnako prežívam. A zrazu sa jeho príbeh, zápletka, ktorá sa ním nesie, stala mojím životom. Irónia. Alebo osud? Toľko krát som so zatajeným dychom sledovala, či príde happy end. A prišiel. Ale zrejme iba vo filme, lebo v reálnom živote sa zázraky nedejú.